Ale hej, fakt ste dobrí

Aj keď je tento videokomentár pochvalný, nie som si istá, či autorov poteší. Marianu Čengel-Solčanskú počas porotcovania v MCF2015 prekvapilo najmä to, koľko ľudí u nás vie písať. Takže na jednej strane super – pochválila vás, na druhej strane je trochu blbé to, že konkurencia je dosť brutálna. A nespí. Zlepšuje sa. A počet publikovaných poviedok a kníh je limitovaný. Aj schopnosť osloviť čitateľov. A ešte tá stará známa klasika, že Slovensko je malé…
Takže na to, aby ste prerazili, vám nestačí len to, že budete dobrí. Nestačí ani byť skvelí. Treba niečo navyše, aby ste predbehli tých ostatných, podobne alebo rovnako skvelých. Ale to je na dlhšie…

Mariana Čengel-Solčanská si MCF2015 pochvaľovala. Je to zrejme podobne ako s vínom. Niektoré ročníky sa vydaria a zostanú archívne. A iné…

Možno je to tým, že súťaž tentokrát oslovila aj inú skupinu autorov. Viacerí „klasici“ a „stálice“ si dali pohov, nastúpila nová krv, ktorá vlastne vôbec nemusí byť až taká nová. Autori sa prestriedali. Ku slovu sa dostali aj tí, čo si dali predtým pauzu. Možno sú z iného prostredia, možno trošku oddýchnutejší, rozhľadenejší, dozretejší, sčítanejší… A podkutejší. Naučili sa, čo zaberá. Na porotcov, na čitateľov a čo sa celkovo očakáva v tejto súťaži. S čím majú šancu zabodovať u poroty a prípadne aj v hlasovaní v SME. Lebo v každej literárnej súťaži sú očakávania rozdielne. Dokonca aj v rámci jednotlivých žánrových súťaží rezonujú rozdielne veci.
MCF chce zaujať masy, chce byť čítaná a zároveň kvalitná. Nechce sa hrať na lahodenie úzkemu okruhu skalných prívržencov fantastiky. Chce vtiahnuť aj tých, ktorí by inak po tomto žánri nesiahli. Ale veď vy to chápete. Inak by vás všetci tak nechválili.

A možno je to s tou tohtoročnou kvalitou celé len náhoda, možno diela len viac ulahodili konkrétnym porotcom a žiaden ďalší dôvod v tom hľadať netreba. Zaujímavé bude, ako situáciu zhodnotia porotcovia jednotlivých žánrových podsúťaží, ktorí to vedia porovnať z dlhodobejšieho hľadiska. Ivan Harman z vydavateľstva Artis Omnis, ktoré udeľuje Cenu Béla mi už však spomenul, že tento ročník je odlišný a kvalitnejší než predošlé.

Spomedzi všetkých poviedok Mariana Čengel-Solčanská vyzdvihla konkrétne len jednu. Nevypovedá to však o jej hodnotení.
Chválila to, čo som prízvukovala aj minulý rok – slovenské, respektíve konkrétne bratislavské reálie. Kľudne si to zameňte za lokálne prostredie. Zaujalo ju to, čo je naše, čo sa na nič nehrá. Ani kvázi na scenár a na film, o ktorom tvrdí, že naň majú autori v našich podmienkach radšej zabudnúť a držať sa poviedok a písania.

A mimochodom, šancu zaujať majú skôr tí, ktorí vymakali úvod a prvú stranu. Tá zväčša rozhoduje o osude celého nasledujúceho textu. Niekedy aj o dočítaní.
Aj Erik Fazekaš (porotca v anglickej FA) mal ako jedno z hodnotiacich kritérií „prvú stranu“. A keďže to vyzerá tak, že edukácia v tomto smere funguje, budúci rok očakávam poviedky s nadupanými úvodmi 🙂

Foto: pixabay

Pridať komentár