Líštičky

Priznávam, trošku som to tu zanedbala. Písanie, najmä také tie veselé príhody zo života matky som presunula na facebook, do rozrobených rozprávok pre Elu a do knižných recenzií, ktorým som sa tak dlho a úspešne bránila. Nakoniec ma to dohnalo a ja som začala písať recenzie na fantastiku pre prílohu SME O knihách. Od júna som stihla Mittašových Nevinných 15, Krajinu kanibalov od Marka E. Pochu a zbierku poviedok od fínskych autorov Lesní lišky.

S Dadom Nagyom sme sa stretli v Panta Rhei na predstavení tretej otcovej knihy Z Devína na Duklu a zrodil sa z toho knižný tip. (Paradoxne nie na otcovu knihu, ktorú však odporúčam všetkým turistom, milovníkom chodenia, Slovenska, dôchodcom, ale aj mladším ročníkom.) Tento tip je na Lesní lišky a v zázname ho predchádza zaujímavé predstavenie knihy Daniela Heviera Tajné dejiny bielej kaligrafie. K antológii však toho bude viac a podrobnejšie práve v tlačenej recenzii.
Ešte taká odbočka, keď už sme pri Danielovi Hevierovi, ten v MCF porotcoval pred dvoma rokmi a aktuálne píše rozprávkovú knihu o reálnych deťoch. A keďže som nepoznala žiadnu rozprávku, v ktorej by bola hlavná hrdinka Ela (okrem filmu Ela z Frela), tak sme sa na to dali a Ela sa stane súčasťou nikdy se nekončících příběhů 🙂

Lesní lišky asi neuchvátia každého. Teda, pôvodne som si myslela, že áno, ale stretla som už dvoch ľudí, ktorí moje nadšenie zo zborníka nezdieľali. Páčilo sa im, ale nie až tak silno. Každopádne však Lesní lišky stoja za pozornosť a majú šancu upútať aj čitateľov, ktorí nie sú vyslovene vysadení na fantastiku. Je to totiž mimoriadne kvalitné počteníčko.